Blind Guardian ukázali, že sú kapelou, na ktorú sa možno spoľahnúť. Že sa turné k novému albumu A Night At The Opera oblúkom vyhlo našim krajinám sme nejako, síce so žiaľom v srdci ale predsa, prekonali. Rakúšania sa nedali odradiť, a tak jednoducho postavili Hansi Kürscha pred hotovú vec, aby vysvetlil príčinu, prečo ani Rakúsko nefiguruje v rozpise turné. Hansi sa veľmi ospravedlňoval, že jarné termíny nevyšli, sľúbil však, že na jeseň do Rakúska určite prídu. A naozaj, o niekoľko dní už visel oznam o viedenskom koncerte na webovej stránke klubu. Ani minútu som neváhala a pretože som nič nechcela nechávať na náhodu, vstupenku som si zaobstarala už v máji. Hneď na úvod musím poznamenať, že report som napísala spolu s Jeremym. Veľa názorov na koncert sme mali spoločných a vďaka Jeremyho veľkorysosti som autorkou reportu ja. Koncert mal pre mňa okrem samotného hudobného zážitku špecifickú príchuť, pretože sa v jeho rámci podaril taký malý zraz MM za účasti Votana, Manatara, Kairaya a nás dvoch. Týmto pozdravujeme!

V Planet Music som už absolvovala niekoľko koncertov, ale ešte nikdy sa nestalo, že by sa pred vstupom do podzemia klubu čakalo v dlhom, pomaly sa posúvajúcom rade. Niekedy sa mi zdalo, akoby Rakúšania boli presýtení všetkými tými koncertami a na väčšinu z nich sa už ani neobťažovali chodiť. Blind Guardian sa však aj tu, podobne asi ako všade v Európe, tešia maximálnej obľube a predstavovali príliš silné lákadlo na sobotný večer, ktorému sa jednoducho nedalo odolať. Jedno, čo ma dosť prekvapilo, bola prítomnosť goticky odetých metalistov. Viem, že gotická móda je stále in, no napriek tomu tento look pôsobil prinajmenšom zvláštne na speed metalovom koncerte. Pre viedenský a budapeštiansky, ale taktiež pre taliansku šnúru koncertov bol Strážcom pridelený nemecký spolok starnúcich metlákov s dosť klišéovitým názvom Stormhammer. Ich show odštartovalo démonské intro, ktorého podobnosť s introm Running Wild na albume Masquerade je čisto náhodná. Páni sa snažili predviesť power/heavy metal nie práve najoriginálnejšieho razenia, no s o to väčšou chuťou, čo bolo najviac badať na mimických prejavoch bubeníka. Horšie to ale bolo s pomaly, ale isto odchádzajúcim hlasom pána speváka, ktorý sa akosi nedokázal počas koncertu zbaviť svojho semišového župana. Na niektorých náročnejších pasážach bolo badať, že sa vyslovene trápi. Najväčší aplauz zožali songy The Law, Dragon’s Tear a Seven Gates. Po zhruba hodinovom snažení opúšťajú pódium, aby ho prenechali svojim súputnikom a hviezde večera Slepým Strážcom z Krefeldu.

Nasledovala polhodinová prestávka. Klub pomaly praskal vo švíkoch, ľudí neustále pribúdalo. Zrazu som si uvedomila, že z doteraz pomerne výhodného miesta takmer vôbec nedovidím na pódium a priestoru okolo seba som mala tak málo, že som mohla ledva tlieskať. Ako veľmi príjemné osvieženie v tejto neradostnej situácii padla vhod I Want Out od Helloween, ozývajúca sa z reprákov. Celý klub ako na povel spustil „From our lives beginning on/We are pushed in little forms“...neskutočné. Tesne pred Blind Guardian sme sa dočkali ešte slaďáčika A Tale That Wasn’t Right“. Po polhodinovom zväčšovaní pódia sa nám v plnej kráse odhalila dračími motívmi zdobená zadná stena, k čomu už len dodám (Jeremy – pozn. red.), že obal singla sa skutočne podaril... Zaznelo intro War Of Wrath zborovo odrecitované publikom. Obrovský jasot privítal Hansiho, Andreho, Marcusa, Thomena a Olivera. Koncert odštartovala svižná Into The Storm. Osadenstvo spievalo ďalej, a to nielen refrén, ale komplet celý text. Všetky skladby sprevádzal dobrý, čistý zvuk, takže nebol problém s identifikáciou. Hansi sa nám prihováral v rodnej nemčine, každá jeho hláška bola odmenená natešeným aplauzom. Nasledovala časom overená klasika Welcome To Dying, ktorú vystriedala pomalšia Nightfall. V tej chvíli som len s veľkými ťažkosťami dovidela na Marcusa a Hansiho, Thomena som pre istotu zhliadla až pri záverečnej klaňačke.

Pre niektorých však ani Blind Guardian neboli dostatočným dôvodom, aby trčali na svojich miestach a nependlovali medzi barom a prednými radami. Našťastie sa mi podarilo presunúť inam, odkiaľ som síce nevidela na celé pódium, ale aspoň som si mohla nerušene vychutnávať hudbu. Po vrelo prijatom Script For My Requiem prišla na rad nie tak často hraná skladba – Lord Of The Rings. Z novinky zazneli len dva tracky The Soulforget a Punishment Divine. Fanúšikovia odspievali každú skladbu, dokonca niekedy sa strácal rozdiel medzi Hansiho a zborovým spevom. Žiaľ ani tu sa ľudia nevyhli stage-divingu. Na nejakom festivale prosím, ale v malom klube? Blindi sú z koncertu na koncert prepracovanejší a to nielen po hráčskej (aj keď aj tu sa našlo zopár chybičiek a André to „zákerným“ pohľadom dal spoluhráčom občas pocítiť), ale aj po spevovej stránke. Masívnym prínosom tohto podujatia boli doprovodné vokály Olivera, Marcusa a hosťujúceho klávesáka, podporené hymnickým chorálom publika.

Skladby ako Valhalla, Mordred’s Song či Time Stands Still získali ešte lepšiu atmosféru vďaka decentným svetlám a krásnym gitarovým sólam, ktorými si nás Blind Guardian doslova hýčkali. Odzneli Bright Eyes, Journey Through The Dark a samozrejme Bard’s Song, pri ktorom André s Marcusom vymenili elektrické gitary za akustické, podobne ako pri neskoršej A Past And Future Secret. Hansi oznámil neradostnú správu, že pomaly budú musieť končiť. Na záver odohrali Imaginations From The Other Side. Guardians nás nechali vyhecovať do úplného maxima, keď hneď nepribehli na pódium. Klubom sa nieslo mohutné „Zugabe, Zugabe“. Obdarili nás tromi prídavkami. Energickú Lost In The Twilight Hall vystriedala magická A Past And Future Secret a koniec nemohol byť lepší – Mirror, Mirror. Vystúpenie vyznelo prirodzene, kapela hrala s veľkým nasadením a radosťou. Tá radosť sa s ľahkosťou prenášala z kapely na fanúšikov a späť na kapelu. Blind Guardian majú podľa mňa medzi metalovými kapelami akúsi špecifickú pozíciu. Svojou nádhernou hudbou, charizmou a nedefinovateľným kúzlom dokážu strhnúť každého. Pre mňa jednoznačne predstavujú koncert roka.